Pomalá obnova mínových protiopatrení bulharského námorníctva (2015 – 2020)

Obnova námorných síl Bulharskej republiky (FNRB alebo Voennomorski sili na Republika Bǎlgariya) je výsledkom niekoľkých strategických dokumentov s koherentnými cieľmi. Schopnosti bulharskej flotily na boj proti mínam by prinajlepšom len profitovali z modernizácie prostredníctvom získania plavidiel z druhej ruky. Obnova by sa mala uskutočniť v priebehu roka 2020.

Bulharská republika vstúpila do Atlantickej aliancie 29. marca 2004 a v tom istom roku sa jej prispôsobila P.LAN na konštituovanie a organizačnú modernizáciu ozbrojených síl ktorej dokončenie bolo plánované na rok 2015. Plán bol aktualizovaný v roku 2008. Symetricky klesli bulharské vojenské výdavky v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) z 2,86 % (2000) na 1,41 % (2010). Bulharský parlament prijal 28. októbra 2010 Biela kniha o obrane a ozbrojených silách Bulharskej republiky ktorej ciele sa mali dosiahnuť v roku 2014. Ambície tejto bielej knihy sa premietli do dvoch dokumentov, ktoré ju aktualizujú:

  • Vízia: Bulharsko v NATO a európskej obrane 2020, včas schválený Radou ministrov Bulharskej republiky ako predohra k samitu NATO v Newporte (4. – 5. septembra 2014) vo Walese. Vojenské výdavky dosiahli v roku 1,5 2015 % a očakávalo sa, že sa budú zvyšovať o 0,1 % ročne, až kým v roku 2 nedosiahnu 2020 %, čo je cieľ definovaný na rovnakom samite pre všetkých spojencov.
  • Program rozvoja obranných spôsobilostí bulharských síl 2020, schválený Radou ministrov Bulharskej republiky 30. septembra 2015, prijatý Bulharským národným zhromaždením 1. decembra 2015, zahŕňal tzv. Plán rozvoja ozbrojených síl Bulharskej republiky do roku 2020 v odseku 9.2.
Analýza obrany Fregate Verni 2009 | Rozpočty a obranné sily ozbrojených síl | Bulharsko
Tri fregaty zo štyroch triedy Wielingen, t.j Turista (1978 - 2004), Wielingen (1978 – 2009) a Westdiep (1978 – 2007) boli predané do Bulharska, kde boli premenované, resp. Dražki (2004), lakované (2007) et bacuľatá (2009).

Bulharský vojenský rozpočet predstavoval v roku 887,23 približne 2018 milióna eur (alebo 1,6 % HDP) a 979,22 milióna eur v roku 2019. Biela kniha reorganizovala námorné sily Bulharskej republiky v rokoch 2010 až 2014 s cieľom zjednodušiť a centralizovať veliteľské štruktúry a zabezpečili modernizáciu existujúcich budov. Cieľom „vízie“ prijatej pred summitom NATO (2014) bolo zmodernizovať tri fregaty získané z Belgicka (trieda Wielingen (alebo typ E-71) a vytvoriť databázové centrum pre boj s mínami, aby bolo možné vymeniť so spojencami. Plán rozvoja ozbrojených síl Bulharskej republiky Rok 2020 dopĺňa tieto ciele tým, že sa zameriava na zlepšenie možností boja proti námorným mínam prostredníctvom získania nových „nakladačov mín“.

Bulharská flotila je rozdelená medzi dve námorné stanice – Varna na severe a Atiya na juhu – organicky spojené s velením námornej základne, ktorá na ne dohliada. Schopnosti protiopatrení námorných mín prispievajú k zabezpečeniu bezpečnosti plavby v bulharskom námornom priestore v čase mieru a schopnosti vykonávať tieto misie v čase vojny autonómne alebo v spolupráci so spojencami NATO, NATO a Európskou úniou. Prostriedky protiopatrení námorných mín sú rozdelené takto:

  • 3. divízia protibanských opatrení (Varna) pozostáva zo siedmich budov. Najnovší je minehunter Tsibar (2004) získaný od Marine Component (Belgicko), kde slúžil pod názvom Myosotis (1989 – 2004). Nechýbajú ani pobrežné mínolovky iskar, Dobrotich, poručík-Capitaine E. Kirill Minkov, Balik, Poručík kapitán Evtati Vinarov et Kapitán 1. hodnosti Dimitar Paskalev zo sovietskeho projektu 12592 (Malakhit-2 v kóde NATO), ktoré boli prijaté do aktívnej služby v rokoch 1984 až 1991.
  • 6. divízia mínových protiopatrení (Atiya) má sedem plavidiel, tri mínolovky Bruz (1981), Škval (1983), Príboĭ (1983) sovietskeho projektu 1265E (Yakhont v kóde NATO) a pobrežné mínolovky sovietskeho projektu 1258, 65 et 66 vstúpil do služby v roku 1976 a sovietsky projekt 1258E, ako aj 67 et 68 prijatý do aktívnej služby v rokoch 1976 a 2009. Bloky projektu 1258 a 1258E sa považujú za vyradené z prevádzky.
Hľadanie mín Priboi 1983 Analýza obrany | Rozpočty a obranné sily ozbrojených síl | Bulharsko
Hľadač mín Príboĭ (1983) patrí do sovietskeho projektu 1265E (Yakhont v kóde NATO) s tzv. Bruz (1981) et Škval (1983). Sú vybavené akustickými a magnetickými bagrami, aby odpálili námorné míny v ceste.

Rada ministrov Bulharskej republiky schválila 6. novembra nákup ďalších dvoch minových lovcov typu Tripatite – rovnakých ako minolovec. Tsibar (2004) – z Holandského kráľovstva za sumu 1,99 milióna eur. Túto akvizíciu ešte musí schváliť bulharské Národné zhromaždenie.

Postavilo sa 40 minových lovcov tripartitného programu, z ktorých 10 zostáva v prevádzke vo Francúzsku a šesť v belgickej námornej zložke a 6 ďalších v námornej námornej doprave Koninklijke (kráľovské holandské námorníctvo). Ak bulharské námorníctvo uvažuje o získaní použitých lovcov mín z tohto programu, môže mať záujem o 2 plavidlá nedávno vyradené z prevádzky vo Francúzsku a 2 ďalšie vyradené z prevádzky v Holandsku, pričom posledné dve sú predmetom akvizičného konania.

Avšak plavidlá proti mínam majú priemerný vek 32,9 rokov – s výnimkou plavidiel sovietskeho projektu 1258/1258E – a posledná jednotka má 28 rokov. Nákup ďalších dvoch tripartitných hľadačov mín teda neomladí bulharskú zložku boja proti mínam, ale aspoň umožní jej modernizáciu vďaka modernému vybaveniu na palube týchto jednotiek.

Nezdá sa, že by sa námorné vyhliadky bulharského námorníctva zlepšili skôr ako v nasledujúcom desaťročí, napriek obnovenému politicko-strategickému záujmu o námorné kapacity v Bulharsku, Rumunsku a všeobecnejšie v Čiernom mori, kvôli ruskému prevzatiu moci na Ukrajine a anexii Krymu. Hlavný akvizičný program v roku 2019 osem F-16V Block 70 Viper v prospech armády air za sumu 1452,04 mil. eur požaduje oddialenie výstavby dvoch pobrežných hliadkových plavidiel (429,71 mil. eur). Čo sa týka projektu zameraného na akvizíciu dve korvety (400 miliónov eur)Zdá sa, že sa odkladajú v najlepšom prípade na budúci rok, pretože bulharský vojenský rozpočet (okolo 950 miliónov eur vrátane podielu vyhradeného na nákup techniky do 15 až 20 %) nemôže vykonávať niekoľko hlavných operácií súčasne. Z tohto pohľadu sa nákup bojových mínových plavidiel na trhu ojazdených vozidiel javí ako najlepšia hypotéza na udržanie operačných schopností pred spustením nového programu v polovici roku 2020.

Pre ďalšie

SOCIÁLNE SIETE

Posledné články