Už viac ako 20 rokov ruské aj čínske úrady ostro kritizujú Spojené štáty, ale aj Veľkú Britániu a Francúzsko za rozmiestnenie vonkajších vojenských základní, či už v Ázii alebo Afrike. V roku 2017 však Peking slávnostne otvoril veľkú čínsku námornú základňu v malom africkom štáte Džibuti, ktorý už hostí americkú základňu a francúzsku základňu. Pokiaľ ide o Rusko, 6. novembra podpísalo so sudánskymi úradmi dohodu generálporučíka Abdela Fattaha Abdelrahmana al-Burhana, aby rozmiestniť veľkú námornú základňu na pobreží Indického oceánu, ako koncom minulého týždňa oznámil ruský premiér Michail Mišustin.
Nová základňa bude trvalo pojať 300 civilných a vojenských osôb napojených na ruské ozbrojené sily a bude mať funkciu podpory a odpočinku pre námorné jednotky operujúce v Indickom oceáne, ktoré sa doteraz museli vrátiť do Pacifiku v r. Vladivostoku, alebo v Stredozemnom mori v Tartous, aby mohli zakotviť v ruskom prístave. Táto námorná základňa bude mať samozrejme dôležitú infraštruktúru, pretože je oznámené, že bude schopná súčasne ubytovať 4 vojnové lode, vrátane jadrové krížniky ruského námorníctva, slávne Kirovy.
Zostáva 75 % tohto článku na prečítanie. Pre prístup k nemu sa prihláste na odber!
Les Klasické predplatné poskytnúť prístup k
články v ich plnej verziiA bez reklamy,
už od 1,99 €. Predplatné Prémiový tiež poskytnúť prístup k archív (články staršie ako dva roky)
